Dnes si veľa ľudí kladie otázku, či sa vôbec oplatí životné poistenie, alebo nie. Stretávam sa s názormi, že to je zbytočné vyhadzovanie peňazí. Pri mladých často počúvam, že je ešte príliš skoro to riešiť, veď na to je čas, a mnohé iné argumenty. Z týchto názorov môžem teda s istotou skonštatovať, že je to jednoznačne najmenej sexi produkt.

Rád by vám predniesol niekoľko racionálnych argumentov, ktoré vám tieto pochybnosti vyvrátia a najmä, aký matematický zmysel má pre klientov životné poistenie.

Poďme si rozobrať najčastejšie argumenty klientov, prečo hovoria nie životnému poisteniu.

1. “Mne sa nemôže nič stať, a keď sa aj stane, moja rodina sa postará.”

Toto je jednoznačne jedna z najväčších skupín ľudí, ktorá životné poistenie (ďalej len “ŽP”) neuznáva. Týchto ľudí môžeme nazvať “nedotknuteľní”. Tento názor nedoknuteľnosti je však postojovou vecou a silne zakotvenou, a teda často krát s tým nevieme ako makléri nič spraviť. Problémom ale je, že mnohokrát ako klienti nevieme, čo všetko vlastne sami nevieme.

• počet pravidelne sledovaných kardiologických pacientov na Slovensku je viac ako 700 tisíc, pričom v roku 2019 ich bolo menej ako 450 tisíc,
• dnes je viac ako 350 tisíc pacientov, u ktorých evidujeme cukrovku,
• až 25% pacientov s prekonanou náhlou cievnou mozgovou príhodou tvoria ľudia mladší ako 60 rokov a až 15% mladších ako 40 rokov,
• ⅓ pacientov, ktorí prekonali mozgovú príhodu zomiera do jedného roka, približne 50% z tých, ktorí prežijú zažívajú trvalé následky (tzv. neurologický deficit) a približne 25% je natrvalo odkázaných na rodinu a ich starostlivosť,
• sklerózu multiplex má každoročne diagnostikových cez 2000 slovákov (najčastejšie ľudia medzi 18-40 rokom života),
• onkologické ochorenie je zistené 35 – 40 tisícom Slovákom, toto číslo však každým rokom narastá.
• v súvislosti s týmto možno dodať, že v rámci dostupnosti registrovaných onkologických liekov patríme medzi jedných z najhorších v EÚ, pričom naše verejné zdravotníctvo prepláca len 1 z 3 registrovaných liekov.
• skoro 50% z diagnostikovaných onkologických ochorení je u ľudí v produktívnom veku,
• výsledkom nielen týchto chorôb je, že každoročne máme nových 15-18 tisíc invalidov a v priemere všetci títo dostávajú od štátu invalidnú rentu 230 € resp. 420 €.

Možno veľa čísel naraz, ale skúste si to prejsť ešte raz a pomaly. Ručím vám, že veľa optimistického tam nenájdete.

2. “Peniaze, čo by som mal dať na poistku si budem radšej investovať.”

Uvažovať o investovaní je zaručene správne, avšak v súvislosti s touto tématikou nie úplne najrozumnejšie riešenie. Pýtate sa prečo? Rozumiem, že jednoznačne krajšie pôsobí si tieto peniaze investovať ako platiť za rizikové poistenie, z ktorého v prípade, že sa vám nič nestane, ani nič nedostanete. O toto však v rámci ŽP aj ide. Poistenie sa platí pre všetky tie prípady, že budem naopak tým “dotknutým” nešťastníkom, ktorému nastane fatálna skutočnosť v podobe smrti alebo invalidity. Uvedomte si, že čím skôr niečo fatálne nastane, o to ťažšie, náročnejšie a dlhšie obdobie to pre vás i pre celú rodinu bude. Keby ste si aj tie peniaze namiesto poistky investovali, neviete nijakým spôsobom zaručiť, že nič vo vašom živote nenastane počas časového horizontu 15 a viac rokov (čo je minimálny odporúčaný časový horizont pre dlhodobé investovanie do ETF fondov), a teda je vysoko pravdepodobné, že v rámci investícii nebudete mať dostatočný finančný obnos prostriedkov na krytie vašej fatálnej situácie. Obrazne povedané potrebujete čo najvyššiu finančnú injekciu a to hneď!

Na nasledujúcom grafe uvediem konkrétny príklad toho keby ste investovali 100€ mesačne pri zhodnotení cca 8% (žltá krivka). To je výnos, ktorý možno dosiahnuť pri našej stratégii v rámci indexových ETF fondoch. V rámci tohto vieme relevantné množstvo peňazí na krytie neočakávaných udalostí nasporiť približne v 15. roku pri pravidelnom investovaní. Berme do úvahy tiež to, že nie každému situácia vôbec dovoľuje investovať 100€ mesačne.

Naopak, pri poistení smrti alebo akejkoľvek invalidity s klesajúcou poistnou sumou napr. na 150 000 € (fialová krivka) na poistnú dobu 30 rokov vám postupne klesá výška krytia každý rok o 5000 €. Tým pádom si zabezpečíte, že v prípade akejkoľvek fatálnej udalosti dostanete vy a vaši pozostalí významnú finančnú injekciu hneď. A zas čím neskôr sa niečo neočakávané udeje, klesajúca poistná suma sa kompenzuje nárastom vašich dlhodobých investícií.

Opäť, veľmi jednoducho povedané, si v zásade kupujete poistením čas na to, aby ste si vedeli svoj majetok vybudovať.

Rád by som poznamenal tiež dôležitosť doby trvania dedičského konania, ktorú tiež musíme zohľadniť. V prípade smrti vášho manžela/manželky, alebo partnera/partnerky nemáte nárok nakladať s ich investíciami, úsporami či bežným účtom až do doby, kým neprebehne dedičské konanie. A táto doba sa podľa viacerých advokátskych kancelárií v praxi môže natiahnuť v priemere až na 6 mesiacov. Pričom v ŽP si volíte oprávnenú osobu, ktorej sa poistná suma vypláca priamo po nahlásení úmrtia.

3. “Mám peniaze, ktorými sa kryjem i celú moju rodinu”

Toto je tiež dosť častý a pochopiteľný argument, ktorý jednoznačne dáva zmysel. Avšak znova, matematicky sa to dá spraviť lepšie. Predstavme si situáciu, že na krku máte hypotéku so zostatkovou výškou 100 000 € (to je súčasne aj výška vašich záväzkov voči rodine) a zároveň máte úspory vo výške 100 000 €. Jednoduchá matematická rovnica tvrdí, že keď sa mi niečo stane (smrť alebo invalidita), z ušetrených peňazí, ktoré máte, sa vyplatí hypotéka.

Existuje však ďaleko výhodnejší pohľad. Vaše úspory – 100 000 €, môžete investovať do Prvého realitného fondu od IAD Investments, kde viete dlhodobo dosiahnuť čistý výnos po zdanení na úrovni približne 3% ročne. V prípade, že fondom neveríte, môžeme sa rozprávať tiež o termínovanom vklade s čistým výnosom 2% ročne. Teda čistý ročný výnos máte 3000 € (IAD), resp. 2000 € (terminovaný vklad).

Z prepočtov vieme, že ak máte napr. 35 rokov, poistenie smrti alebo akejkoľvek invalidity s klesajúcou poistnou sumou práve na spomínaných 100 000 € stojí v poisťovni cca 45 € mesačne. Po rozpočte na ročnú rentu to vychádza cca 540 €.

Keď si to dáme do pomeru, nemá väčší zmysel mať poistenie za 540 € ročne, ktoré vie pokryť záväzok hypotéky, pričom uložené peniaze vám môžu vyrobiť na výnosoch 3000 €, resp. 2000 € za rok? A týmto jednoduchým krokom vieme zabezpečiť to, že výnos z peňazí vám pokryje nielen náklad na poistenie a v prípade fatálnej udalosti dostanete poistné plnenie z poisťovne, ktorým viete vyplatiť hypotéku, ale zároveň vám stále ostávajú vaše peniaze poruke.

Otázkou stále ostáva, oplatí sa v tomto prípade ŽP? Môj názor je áno. Otvorene chcem avšak vyjadriť, že vyšším vekom u vás ako klienta, klesá aj výhodnosť tohto riešenia. Je to tým, že čím ste starší, tým cena poistenia priamo úmerne narastá.

4. “Moja nehnuteľnosť je moja poistka”

Stretávam sa aj s klientmi, ktorí kúpili investičnú nehnuteľnosť, ktorú prenajímajú. Pri tejto skupine prevláda názor, že poistenie pre nich potrebné nie je, a teda v prípade akýchkoľvek fatálnych udalostí by nehnuteľnosť predali a tieto peniaze z ich predaja použili na „uhasenie“.

Bude lepšie si to vysvetliť opäť na konkrétnom príklade. Predstavme si, že nehnuteľnosť má trhovú hodnotu 150 000 € a mesačne ju viete prenajať za 550 € vrátane energií. Pre jednoduchosť budeme abstrahovať od dane z príjmu. Váš zisk je teda na úrovni 450 € * 12 = 5400 €.

Má naozaj zmysel predať vašu nehnuteľnosť pre prípad niečoho neočakávaného, keď vám ročne prináša slušné peniaze (5400€)? Prečo by ste mali v prípade fatálnych udalostí predávať nehnuteľnosť, ktorá vám dokáže zarobiť vysoký obnos peňazí, keď len za približne 10% zo získaného ročného nájmu si môžete uhradiť poistenie, vďaka ktorému vám ostane jednak nehnuteľnosť a budete mať aj peniaze na hasenie fatálnych udalostí?

Oplatí sa teda v tomto prípade ŽP? Ja opäť vravím áno.

A teda aj v tomto prípade platí, že v prípade smrti vlastníka nehnuteľnosti musí najprv prebehnúť dedičské konanie. Až po celom priebehu môžete začať riešiť samotný predaj nehnuteľnosti. To je dôvod, že k peniazom sa pozostalí nedostanú skôr ako po cca 9 mesiacoch (6 mesiacov dedičské konanie + 3 mesiace samotný proces predaja).

Záver: Oplatí sa teda rizikové ŽP?

Zhrnul by som to asi takto: Pokiaľ máte do 35 rokov, z matematického hľadiska bude vždy dávať rizikové ŽP zmysel a to aj matematicky, ako sme si ukázali vyššie.

Netreba zabudnúť na to, že v mladom veku budete mať výšku poistného jednak nižšiu a súčasne predpokladáme, že aj váš zdravotný stav bude lepší. S pribúdajúcimi rokmi hrozí aj vyššie riziko chorôb a iných zdravotných problémov. Z toho nám vychádza, že čím neskôr sa poistíte, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nebudete vedieť poistiť v plnom rozsahu.

Taktiež si uvedomme, že hoci máme aj tie najvýnosnejšie a poplatkovo najlacnejšie investície, najlepšiu hypotéku na trhu s nízkou úrokovou sadzbou na dlhú fixáciu, správne nastavené dôchodkové piliere, ak ale prídeme o schopnosť pracovať z dôvodu neočakávaných udalostí, všetky naše plány sa môžu rozsypať ako domček z karát a nemáme zrazu nič.

Na záver len poslednú zaujímavú štatistickú pikošku. Dnes pri kúpe nového auta Slováci platia priemerne 500€ a viac ročne (na PZP, Kasko a GAP poistenie), no platiť si za poistenie svojho zdravia a rodiny podobnú sumu už považujú na zbytočnosť!

Nezabúdajme na zabezpečenie seba a svojej rodiny. Veď pre koho iného to robiť?